mmajo

Pomaly odtikávajú tie chvíľe čo letia nudným dňom,

strácaš čas, hodiny, minúty svojej cesty osudom.

Stále čučíš a čakáš na tom istom mieste na niečo,

na niečo alebo niekoho kto ti ukáže cestu. Prečo?

Si unavený už tímto životom a len sa dívaš ako padajú kvapky tvojho dažďa,

prší čas a monotónna doba dňa sa ti zdá každá.

Ale si mladý a život je dlhý, a stále máš čas mrhať časom, 

no príde deň a uplnynie dalších desať rokov,

a nikto ti nepovedal, kedy máš vyštartovať, že si zmeškal.

A tak sa naháňaš a snažíš sa ešte chytiť slnko ktoré zapadá,

No vráti sa, ale bude ti už za chrbtom rána.

Slnko je rovnaké len ty si starší a bližie o deň k smrti.

Každý rok sa ti zdá byť kratší a stále nemáš na nič čas

Sny čo si mal sa stratili, čas ti pretiekol cez prsty

další deň doznieva,